Redakcia Nový Čas

„Bol som členom Národného divadla, no práve v ten deň som hosťoval v Albertove, takže na Národnú triedu som sa nedostal. Ešte potom som strávil peknú noc s krásnou mladou slečnou, takže som ten masaker prežil vlastne veľmi pekne...,“ pousmial sa v rozhovore pre agentúru SITA. „No a na druhý deň som volal domov a mamička mi povedala, že volali z Národného, že mám okamžite prísť. Pýtal som sa, čo sa stalo a ona že 'No... pobili ich tam...' Vtedy som vedel, že to už prasklo a na druhý deň sme už v divadle štrajkovali. Bola to sobota a bol to neuveriteľný zážitok, lebo Nová scéna je presklená a je odtiaľ vidieť práve na Národnú triedu,“ zaspomínal si 59-ročný rodák z Prahy.

„Vtedy ešte ľudia volali 'Nech žijú herci!' Dnes už, myslím, že by tak nevolali... Je iná doba, vrátili sa veci, o ktorých sme si mysleli, že ich už nikdy nestretneme... Ale je treba, aby ste nám to odpustili... V tej eufórii je človek emotívny, neuvedomuje si, aký je naivný a že svet a jeho cesty sa menia len veľmi pomaly... Alexander Solženicyn veľmi pekne povedal, že 'Ak sa mení povaha človeka, tak určite nie rýchlejšie, ako geologický profil zeme.' Takže boli sme naivní, boli sme euforickí a život sa až tak nemení... Ani mocenské hry,“ podotkol Vašut. V západnom svete sa však podľa známeho interpreta odohrávajú podobné svinstvá, ako na Slovensku či v Česku. „Keď sa človek pozrie do histórie, intrigy boli vždy a všade... Svet politiky je už taký, len my sme si predstavovali, že sme vstúpili do kráľovstva kráľa Miroslava, kde vládne iba spravodlivosť. Nie... Ako má jeden môj predok z Valašska napísané v starej češtine náhrobku, 'Život, toť klam a boj, smrť, toť pravda a mír.',“ uzavrel herec.

Vašut 30 rokov po novembri 1989: Vrátili sa veci, o ktorých sme mysleli, že ich už nestretneme