Redakcia Nový Čas

„Aj postavenie Slovákov v Československej republike, ale najmä boj s fašizmom v tridsiatych rokoch mohol vyzerať ináč, keby Slováci mali takého hrdého politika a predstaviteľa, akým bol Milan Rastislav Štefánik,“ povedal Danko po skončení celonárodnej spomienkovej slávnosti na Bradle pri príležitosti 100. výročia od tragickej smrti Štefánika. Generál Štefánik bol podľa neho úžasný a skromný človek. „Pre nás by mal byť symbolom toho, že pri skromnosti sa dá veľa dosiahnuť. Nikto v živote nevie, kedy príde jeho chvíľa, ale on dokázal zúžitkovať to človečenstvo a ľudskosť vtedy, kedy to potreboval jeho národ,“ dodal Danko.

Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách neďaleko Myjavy v národne uvedomelej rodine evanjelického farára. Stavebníctvo a astronómiu študoval na Univerzite Karlovej v Prahe. Po obhájení dizertácie o novej hviezde v súhvezdí Cassiopea sa vedeckému bádaniu venoval v Meudonskej hvezdárni v Paríži. V roku 1912 získal francúzske občianstvo. V rokoch 1914 - 1918 bol v službách francúzskej armády a diplomacie a súčasne sa stal spolu s Tomášom Garrigueom Masarykom a Edvardom Benešom hlavným predstaviteľom československého odboja, usilujúceho o vytvorenie samostatného československého štátu.

Od októbra 1918 bol prvým československým ministrom národnej obrany, od novembra 1918 minister vojny prvej československej vlády. Štefánik 4. mája 1919 nastúpil na letisku pri Udine do lietadla Caproni 450. Cieľom cesty bolo letisko vo Vajnoroch pri Bratislave. Lietadlo však nepristálo a náhle sa zrútilo neďaleko Ivanky pri Dunaji. Všetci v lietadle boli na mieste mŕtvi. Okolnosti havárie talianskeho bombardovacieho lietadla Caproni 450, pri ktorom zahynuli generál M. R. Štefánik a ďalší traja členovia posádky, ostali dosiaľ nevyjasnené. Milan Rastislav Štefánik je pochovaný v mohyle na Bradle.

Danko o velikánovi: Keby Štefánik nezomrel tak skoro, mohlo to byť pre Slovákov iné