Redakcia Nový Čas

Vláda po volaní odborníkov zaviedla prísnejší lockdown, ktorý nás má uchrániť pred katastrofou, kedy by už lekári nedokázali zachraňovať ľudí, ktorí to potrebujú. Nový Čas sa o situácii a ďalšom vývoji s pandémiou na Slovensku rozprával s dátovým analytikom Ivanom Bošňákom (52), ktorý mapuje COVID-19 v projekte viacerých vedcov <a href="https://databezpatosu.sk/" target="_blank" rel="noopener">Dáta bez pátosu</a>.

Ako je na tom Slovensko po tom, čo sme konečne zaviedli lockdown?

- Po prvé si nemyslím, že Slovensko zaviedlo lockdown. V pondelok vyrazia do roboty úradníci, pracujú všetky fabriky a do nich pokračuje zvážanie pracovníkov v autobusoch cez 3 okresy. Slovenské vnímanie home office je skôr na smiech. Tipujem, že služobná cesta zostane štandardom práce v mnohých firmách aj v januári. Slovensko je v stave exponenciálneho rastu počtu infikovaných.

Za december PCR testy zistili 77-tisíc nových prípadov oproti novembrovým 47 tisícom. Vysoké čísla sme videli hlavne ku koncu roka. Najbližších 10 dní sa dostaneme z koncoročného priemeru 2 700 nových prípadov denne veľmi rýchlo na tri a pol tisíca a vyššie. Sme na tom v porovnaní s inými krajinami Európy veľmi zle. V podobnej situácii sú len Česko, Veľká Británia a Írsko. Na Ostrovoch je rýchly rast asi dôsledkom šírenia sa novej mutácie. To nás, samozrejme, postihne tiež.

Kde sú v súčasnosti najväčšie ohniská?

- Už mesiac máme stále rovnaké ohniská na Považí od Považskej Bystrice cez Púchov, Ilavu, Trenčín, Nové Mesto nad Váhom a Skalicu. Všetko sú to okresy susediace s Českou republikou a Zlínskym krajom, ktorý je mimoriadne postihnutý. Na severe je malým, ale silne postihnutým okresom Svidník.

Najhoršia situácia je však v Nitre, kde aj dôsledkom kumulácie pacientov v zbernej nemocnici došlo k nakazeniu veľkého množstva personálu a následne sa nákaza rozniesla do rodín. Za týždeň je v Nitre pozitívne identifikované takmer 1 % populácie, to je šialene vysoké, a ak by to bolo v Nemecku, tak by tam prestala chodiť aj MHD a zavretý by bol celý okres. Problémom je, že okrem Prešova dnes máme ako ohniská v podstate všetkých 7 krajských miest, čo sú veľké mestá vrátane Bratislavy, Banskej Bystrice a Košíc.

Lockdown má trvať tri týždne. V akej situácii sa ocitneme po ňom? Čo bude nutné naďalej dodržiavať?

- Nedostatočné opatrenia platné od 19. decembra boli od 1. januára sprísnené na ďalšie 3 týždne. Spolu 5 týždňov „hrajuškania“ sa na obmedzenia. Verím, že sa situácia upokojí, ale my potrebujeme razantný pokles počtu nových prípadov na pätinu súčasných hodnôt, a nie stabilizáciu na dve-tritisíc denne.

Ak nepríde k sprísneniu opatrení a skutočnému lockdownu, nemusí to stačiť. Dodržiavať budeme všetko, čo je dnes v platnosti, ale pribudne asi zavretie firiem a fabrík. Nie je to dilema, či zachraňovať ekonomiku, alebo zdravie. Úspešné krajiny ochránili tak zdravie obyvateľov, ako aj ekonomiku. Samozrejme s úmrtiami a s poklesom ekonomickej aktivity. Od Nemecka po Škandináviu, výnimkou sú asi Fínsko a Nórsko.

V súčasnosti sa podiel pozitívne testovaných ľudí v PCR testoch šplhá aj k 35 %. Čo to znamená?

- Rastúca pozitivita testov je problém, ale 35 % sme dosiahli v jeden deň, a aj to pri nízkom počte testov. Priemer za 7 dní je 27 % a za tri týždne nám narástol z 22 % na 24 %, a teraz na 27 %. Je to veľký problém. To percento musí začať klesať ako indikátor nižšieho šírenia sa vírusu v populácii.

Nestihneme sa premoriť skôr, než budeme mať možnosť sa očkovať?

- Nevieme presne harmonogram očkovania, a kedy zaočkujeme prvý milión a následne dva, tri milióny populácie. Nepredpokladám, že dosiahneme prvý milión do Veľkej noci. A tým pádom sa budeme rýchlo premorovať.

Prírastky reálne infikovaných budú ešte 3 mesiace určite vyššie ako prírastky zaočkovaných. A po očkovaní je potrebné ešte čakať na účinnosť vakcíny a podať druhú dávku na zvýšenie efektívnosti obrany. Vakcinácia výrazne pomôže v mobilizácii prvých línií, lebo nám vírus nebude decimovať stav personálu u záchranárov, vojakov, zdravotníkov a lekárov.

Je známe, že nemocnice sú pred kolapsom. Konzílium povedalo, že ich to čaká 11. januára, keď v nich bude 4 500 nakazených. Ministerstvo oponovalo, že to bude až koncom januára. Zmenili sa tieto predpoklady po zavedení lockdownu?

- Čislo 4 500 je na hornej hranici intervalu, ktorý odborníci očakávajú v nemocniciach. Dnes je počet pacientov pod 3-tisíc a podľa mňa bude k 11. januáru stav okolo 3,5-tisíca. Pri publikovaní odhadov je potrebné sa radšej 2 hodiny radiť, ako potom 2 dni banovať. Ministerstvo prinieslo reálnejší odhad, ktorý je každopádne katastrofou.

Asi k nemu nepríde, lebo z toho počtu pacientov je 15 % ťažkých prípadov a na JIS a UPV majú nemocnice limit. Na umelej pľúcnej ventilácii sa k nemu blížime. Dnes máme 235 pacientov na UPV, do 2 týždňov nebude na čo dusiacich sa pacientov pripájať. Regionálne sa do tohto stavu dostaneme o pár dní.

Je možné, že nastane scenár, že nemocnice nebudú zvládať starať sa o nápor COVID-pacientov?

- Lekári už povedali, že nápor pacientov zvládnu tak, že ich prijmú, ale nedostanú tú starostlivosť, ktorú ich stav bude vyžadovať. Zo sanitky ich určite vyložia a niekde aj uložia, ale podľa typu diagnóz a zložitosti stavu dostanú potrebnú starostlivosť v katastrofickom scenári len tí, ktorí majú vyššiu šancu si svoj stav po pripojení na prístroje zlepšiť.

Ak nepožiadame o externú pomoc, čomu sa politici bránia, tak sa množstvo pacientov udusí. Doma, v sanitke, na posteli v nemocnici. Máme nedostatočné kapacity vysokošpecializovaných pracovísk a k tomu máme nedostatok personálu.

Máme takmer 2 300 mŕtvych. Kde sa toto číslo podľa vás zastaví?

- Úmrtí máme dnes k 3. januáru 3-tisíc, lebo k vyše 2 300 úmrtiam „na“ COVID je potrebné pripočítať zo štatistiky vyše 600 úmrtí „s“ COVID-om. Slovensko si vedie veľmi presné štatistiky a je to vďaka výbornej práci patológov presne v zmysle odporúčaní WHO.

Za december je spoločné číslo 1 732, za mesiac narástlo o tisíc. Predpokladám, že za samotný január to narastie na 2 500 a budeme mať spolu viac ako 5-tisíc úmrtí „s“ a „na“ COVID. Začiatkom mája môžeme byť veľmi blízko 10-tisíc úmrtí. Stále to nebude koniec.

Čo môže za to, že sme sa z premiantov prvej vlny dostali do situácie, že rapídne predbiehame iné štáty v počte mŕtvych?

- Premiant prvej vlny sme boli za cenu veľmi dlhého tvrdého lockdownu a dodržiavania opatrení, dobrej disciplíny. Ale my sme otvorili len fabriky, aby sme splnili objednávky zo zahraničia, ale nechali sme zatvorené školy. V Škandinávii sa postupne išlo do školy po Veľkej noci, u nás v júni a aj to len na 2 týždne dobrovoľne. To nebolo riadenie boja s pandémiou, to bolo zdecimovanie duševného zdravia a psychickej pohody obyvateľstva. Reálne nič iné spraviť nevieme a naše pokusy o lockdown boli úspešné len v septembri a októbri, keď sme skončili zákazom vychádzania, zavretými školami a reálne sme zastavili rast šírenia vírusu. Ale my ho musíme spomaliť. To sa nikdy nepodarilo. Nevieme prijímať regionálne, včasné a tvrdé opatrenia na obmedzenú dobu. Nevieme infikovaných v okolí detekovaných pozitívnych prípadov vystopovať a izolovať. Daňou je rýchle a masívne šírenie vírusu. Orava, Kysuce, Púchov a dnes Nitra sú príkladmi zanedbania povinností pri ochrane zdravia občanov.

Čaká nás tretia vlna?

- Sme v strede druhej vlny a potrebujeme ju dotiahnuť ako-tak úspešne do konca. Potom príde leto a teplo. Paralelne očkovanie. Problémom môže byť nová mutácia z Británie. Za horizont leta nevidím, nie som evolučný virológ.

Na spustenie je pripravený semafor, je podľa vás dobre vypracovaný a môžeme ho dať do prevádzky hneď po lockdowne?

- Podľa semaforu sme mali ísť od septembra. Musíme mať aj dnes prijatý systém, ktorý monitoruje parametre výskytu a šírenia sa vírusu a spúšťa opatrenia podľa vážnosti situácie. Podľa mňa je veľkým posunom vpred. Mal dávno platiť. Dnes by sme boli v VII. pásme v čiernej zóne, ale to je obraz reality.

Pôvodne sa rátalo s tým, že školy otvoríme už po zimných prázdninách. Je podľa vás možnosť otvoriť ich hneď po lockdowne?

- Pre I. línie a pracovníkov v nich bude potrebné otvoriť materské školy a asi aj I. stupeň základných škôl veľmi skoro. Ale 11. januára deti do škôl nepôjdu a predpokladám, že v januári sa epidemiologická situácia nezlepší a preto budeme mať celý I. polrok dištančné vzdelávanie.

Ako sa s tým, že žiaci neboli v škole niekoľko mesiacov, vysporiadajú samotné deti? Vy by ste odporúčali, aby sa rušili letné prázdniny?

- Naše deti neboli v škole niekoľko semestrov, nie mesiacov. Od polovice marca boli v škole pár týždňov minulý a tento školský rok. Okrem totálne zavretých škôl totiž platil aj semafor ministerstva školstva a mnohé triedy a školy boli zatvárané postupne podľa nariadeného druhu karantény. Veľmi rozumný systém.

V Škandinávii ho mali celý rok 2020. Väčšina Európy chodila do školy po takmer celý čas. Nemci od polovice augusta do polovice decembra, vo Švajčiarsku stále, v Rakúsku takmer stále, v Škandinávii do polovice decembra. Slovensko zachraňuje HDP produkované v automobilkách, zahraničné objednávky a vykašľalo sa na šikovné opatrenia pre školy. Dištančné vzdelávanie nie je k dispozícii pre veľkú časť žiakov. Je to trestuhodné. Minister sa snaží, ale podporu má v desiatkach miliónov eur namiesto masívneho zavádzania digitalizácie.

Premeškali sme príležitosť a skrblíme financie. Z HDP sa nenajeme. Letné prázdniny by som nerušil. Ale je pravda, že mnohé krajiny majú kratšie letné prázdniny, dobrým príkladom je Nemecko, ktoré v jednotlivých spolkových krajinách začína a končí prazdniny v rôznych dátumoch, ale trvajú len 6 týždňov. Následne majú na jeseň 2 týždne a rovnako majú kratšie zimné prázdniny. Dáva mi to zmysel.

Prejdime k vláde. Kde spravila posledné mesiace najväčšiu chybu?

- Najväčšiu chybu spravila priamo vláda pri neprijatí tvrdých obmedzení mobility a pri nenariadení zákazu vychádzania na Kysuciach koncom októbra, na Považí a na severe Slovenska v polovici novembra, začiatkom decembra v Ponitrí a na Myjave.

Neskôr nepočúvala odporúčania k tvrdému lockdownu v strede decembra a nakoniec tento neprijala ani od 19. decembra. K tomu otvorenie fitiek, kostolov, kín, divadiel, plavární od polovice novembra a následne lyžiarskych stredísk v decembri skazu dokonalo a tisíce úmrtí a plné nemocnice sú priamo dôsledkom ich nekonania. Vláda robila jednu chybu za druhou. Niet ich za čo pochváliť.

Je správne, že premiér neodovzdal riadenie koronakrízy inému človeku?

- Pohľad zvonka nesvedčí o tom, že by premiér riadenie boja s pandémiou riadil. Venoval sa iným bojom a bitkám. Naopak, signálmi, ktoré vysielal, výrazne pomohol k rastu mobility (účasťou na svadbe bez rúška v auguste a opatreniami s nárastom počtu hostí na oslavách v septembri). Signály sú dôležité, obyvateľstvo stratilo zábrany a rešpekt. Ostatní ministri mu významne sekundovali. Riadenie boja s pandémiou mal mať od marca v rukách niekto iný.

Čo hovoríte na celoplošné testovanie? Premiér naznačuje, že je mu opätovne naklonený. Bolo by v súčasných podmienkach vhodné a možné?

- Testovanie v ohniskách zásadne pomáha. Ak je opakované, čo je potrebné a odporúčané, tak je v boji s pandémiou zásadným a účinným prostriedkom. Celoplošné testovania sú náročnou operáciou na peniaze a aj zdroje (armáda, samospráva, zdravotníci, zabezpečenie) a nie sú opakovane realizovateľné. V súčasných podmienkach potrebujeme testovať v ohniskách - postihnutých okresoch, a nie v Gelnici, Veľkom Krtíši, Snine, Sobranciach, v Námestove, v Komárne, a v dvadsiatke iných okresov. Koncept testovania v mobilných odberových miestach v postihnutých okresoch bol super nápad, ich kapacitu je potrebné rozšíriť z dnešných 75-tisíc testov denne na asi dvojnásobok a hlavne testovať vo veľkých fabrikách a postihnutých okresoch.

Už teraz sú informácie, že Izrael napríklad zaočkoval za pár dní 10 % populácie a každý ďalší deň zaočkuje ďalšie státisíce. Je Slovensko pripravené na masívne očkovanie?

- Izrael poňal vakcináciu ako bojovú operáciu v kombinácii s už tretím lockdownom a určil si v boji s pandémiou vakcináciu väčsiny populácie ako zbraň a cieľ. Lockdowny ich ničia ekonomicky a zrátali si, že je lacnejšie a efektívnejšie očkovať, ako mať každý štvrťrok lockdown.

Slovensko nejde očkovať masívne, ale selektívne, a aj tu si myslím, že len hľadáme vhodný plán. Potrebujeme zaočkovať starých ľudí nad 90 a následne nad 80 rokov, tí nám plnia nemocnice. Takýto plán som nevidel.

Na Slovensku sa spomína Veľká noc ako termín, kedy by sa mali bežní ľudia dostať k vakcíne. Je možné, že budeme zaočkovaní v tom čase v dostatočnej miere?

- Určite nie. Celá Európska únia má problém so včasnými a skorými dodávkami vakcín. Do Veľkej noci budeme očkovať len niektoré skupiny a aj to asi len prvou dávkou. To má ďaleko od dostatočnej miery.

Ministerstvo spustí aj kampaň na očkovanie. Ako presviedčať ľudí, ktorí majú nedôveru v očkovanie?

- Momentálne máme nedostatok vakcín. Ľudia sa presvedčia postupne. Urobil sa dobrý krok a niektoré osobnosti boja s pandémiou išli príkladom, dali sa zaočkovať. Výborne. Presviedčať dnes odporcov na očkovanie, ktoré im nevieme ponúknuť skôr ako o 4 - 6 mesiacov je podľa mňa škoda času. Je to, ako presviedčať ľudí, že lyžovanie je super vec pre zdravie, ale naháňame ich na vlek, ktorý nestíha vytiahnuť na svah ani tých, ktorí už stoja v rade. My nerozumieme pojmom stratégia, taktika, plán, aktivity, zdroje a cieľ. Opakujeme to isté a dúfame v iný výsledok.

Kedy odhadujete, že sa situácia na Slovensku vráti do normálu? Budeme mať už COVID-free leto?

- My sme si na Slovensku COVID-free leto už spravili. V roku 2020. Toto opakovať nesmieme. COVID-free leto budú mať zaočkovaní občania a na Slovensku aj vyše milióna, možno dva milióny obyvateľov s prekonaným COVID-om.

Tí, čo budú mať protilátky, budú na tom v lete veľmi dobre a je čas rozmýšľať, ako im umožniť relatívne normálny život s COVID-pasom. V mojej rodine má väčšina z nás už „po tom“ a s nepríjemným priebehom. Na rodinnú oslavu so súrodencami a bratrancami neviem ísť iba ja. Ostatní sú už o. k. Len nevládzu ani lyžovať, ani behať, a ani grilovať. Bude to náročné.

Dátový analytik o vývoji koronavírusu na Slovensku: Strašná predpoveď do začiatku mája, hrozí až 10 000 mŕtvych?!

Vyberáme pre Vás niečo viac

V záhrade najobávanejší škodcovia, pre kuvíky hostina: Odteraz sa na to budete pozerať inak!

Utierate prach denne? Možno zbytočne, TOTO funguje lepšie!

Biela reďkovka v šalátoch: Japonský daikon namasu s mrkvou, aj svieži s uhorkou!

5 zaujímavostí o obyčajných autách, o ktorých ste nevedeli

Malý dom so štýlovým interiérom: Drevené steny a vonku aj...

Sladké maškrtenie: Parené buchty s čučoriedkovou omáčkou sú neodolateľné!

Trápi vás potenie a ZÁPACH nôh? Vyskúšajte BYLINNÉ výluhy, ktoré si s nimi hravo poradia!

Najenergickejšie plemená: 8 psov, čo denne potrebujú veľa pohybu