Redakcia Nový Čas

Podľa predsedu Slovenskej lesníckej komory (SLK) Milana Dolňana sa tak naplnil scenár, na ktorý lesníci upozorňovali. „Voda, ktorú nedokázal odumretý les po daždi zadržať, stiekla do nižších polôh a brala mosty, chodníky, ale aj cesty," uviedol vo vyhlásení Dolňan.

Katastrofický scenár lesníkov sa naplnil: Môže za hrozivé povodne "mŕtvy" les?

Tieto zrážky podľa neho spadli v oblasti bezzásahového režimu, kde nemohla byť lesníkmi spracovaná lykožrútova kalamita a zachránené väčšie komplexy lesa, ktoré by plnili aj vodozádržnú funkciu. SLK podľa jej predsedu už dlhodobo upozorňuje na nebezpečenstvo prírodných katastrof v týchto bezzásahových dolinách. „Ohrození sú najmä turisti, ale aj lesníci či obyvatelia jednotlivých podtatranských obcí, ktorých museli po poslednej povodni aj evakuovať. Nechceme uverejňovať poplašné správy, ani nestojíme o senzáciu, je však poľutovaniahodné, že vinu za situácie spôsobené prírodnými živlami, určité záujmové skupiny ihneď hádžu na lesníkov," konštatoval Dolňan.

Dodal, že v minulom roku minister životného prostredia László Sólymos (Most-Híd) navštívil lokality pri obci Malužiná v Nízkych Tatrách a Tichú dolinu vo Vysokých Tatrách, aby sa osobne presvedčil o následkoch a príčinách povodní. „Podľa ministra, les spravovaný podľa ochranárskeho prístupu v Tichej doline povodeň ustál, ale les spravovaný podľa lesníckeho prístupu v Malužinej, ktorý je údajne založený na plánovaných a neraz rozsiahlych výruboch, naopak, povodni nezabránil. Ako to teda vlastne je s vodozádržnou funkciou ochranárskym bezzásahovým režimom? Je to tak, že mŕtvy les dokáže vodu zadržať? V týchto dňoch sa presviedčame, že to tak nie je," zdôraznil Dolňan.

Podľa riaditeľa Správy Tatranského národného parku (TANAP) Pavla Majka však v posledných dňoch spadlo toľko vody, že je diskutabilné hovoriť o tom, či by ju vôbec nejaký les dokázal zadržať. „Mladý les dokáže zadržať vodu aj v bezzásahovom území, kde okamžite nabieha prirodzené zmladenie," zdôraznil Majko. Dodal, že klimatické zmeny si zavinilo ľudstvo samo a s ich následkami v podobe povodí, búrok, extrémneho sucha, veterných či lykožrútových kalamít, sa bude musieť vysporiadať. „To bezzásahové územie vždy niekde končí zásahovým územím, takže máme časť vyschnutého lesa s podkôrnikom a pod ním máme holinu plnú pňov a kto vie rozlíšiť, ktorá plocha čo zadrží a čo nie? Je to signál, aby sme pripravili preventívne opatrenia a je dôležité, aby holiny boli čím skôr zelené a zalesnené, aby plnili funkcie. Matka príroda sa s tým vysporiada sama, môžeme vidieť na viacerých miestach, že to funguje," konštatoval Majko.

Lesníci podľa Dolňana nie sú v zásade proti bezzásahovému režimu a v minulosti stáli pri zrode prírodných rezervácii. Zároveň však dodal, že je nutné na základe vedeckých poznatkov zvážiť, kde je možná bezzásahovosť a kde naopak nie a posudzovať každú lokalitu zvlášť. „Zanedbaná zákonná starostlivosť o vodné toky spolu s vynúteným rozpadom horských lesných ekosystémov prirodzene vyústila do tohto stavu. Aj v minulosti sme mali povodne, ktorým predchádzali podobné úhrny zrážok, ale nemali také dopady, ako táto. Vtedy bola ale úcta k zeleným stromom a fungoval zdravý rozum," uzatvára vedúci ochranného obvodu Javorina Ján Slivinský.