Redakcia Nový Čas

"Je to najmä z toho dôvodu, že pri prechode z prostredia, kde je chladno, do horúceho prostredia môže dôjsť k tzv. teplotnému šoku, ktorý môže viesť až k celkovému oslabeniu organizmu," upozorňuje hlavný hygienik SR Ivan Rovný. Telo potrebuje čas, aby si zvyklo na vysokú teplotu ovzdušia. Preto sa odporúča pri prechode z vychladenej miestnosti do teplého vonkajšieho prostredia chvíľu zotrvať v neklimatizovanom priestore, napríklad chodbe, a až potom ísť von. "Šok po opustení budovy zmiernime aj tým, ak sa pred odchodom von napijeme nie príliš chladného nápoja, najlepšie nechladenej minerálky," hovorí Rovný.

Príliš nízka teplota v interiéri môže pre ľudí prinášať pocit osvieženia, ale prechod do vonkajšieho horúceho prostredia znamenať riziko pre zdravie. Chladný cirkulujúci vzduch môže vyvolávať rôzne dýchacie problémy, nachladnutie, angínové bolesti v krku, pocit upchatého nosa, bolesti dutín, bolesť hlavy, astmu, bolesti chrbtice. Pri nesprávnom nasmerovaní chladného prúdu vzduchu do tváre dochádza k vysušovaniu kože, očí, zápalom očí, uší, nosných dutín.

"Pri dlhodobejšom používaní klimatizácie máme príznaky, ako keď na nás ide choroba teda, pociťujeme únavu, malátnosť. Je to reakcia na neprirodzené zmeny teploty prostredia," zhrnul hlavný hygienik.

Klimatizácia ako záchrana v horúcom počasí? Pozor, jej používanie však so sebou nesie aj riziká!