Redakcia Nový Čas

Ide o desať preložiek ciest, doposiaľ však prevzali len jeden úsek cesty a jeden most. Viskupič je totiž sklamaný zo zhotoviteľa, ktorý svoju prácu podľa neho odflákol. Kedy bude celý tento úsek R7 sprístupnený vodičom, je nateraz otázne. Čo všetko podľa neho treba napraviť? Viskupič vyčíta zhotoviteľovi viacero vecí. „Na stavbách sa nachádzajú nevyhovujúce odvodnenie, podomleté a zanesené žľaby, svahy sú vystavené zjavnej erózii, zvodidlá neboli zasypané, sú znečistené a upchaté zberné koše odvodnenia, mostné závery sú zanesené a na povrchu vozovky sa nachádzali nečistoty a štrk,“ hovorí sklamane.

Megastavba okolo Bratislavy má ďalší problém: Prečo župan Viskupič odmieta prevziať časť R7

Celkovo by Trnavský samosprávny kraj (TTSK) mal prebrať do užívania 10 preložiek ciest. „Zhotoviteľ by zároveň, po ukončení výstavby, mal opraviť poškodené úseky ciest II. a III. triedy a 6 mostných úsekov. K dnešnému dňu sme prebrali jeden úsek opravenej cesty a jeden most,“ pokračuje. Trnavská župa, ktorá počas výstavby nevykonávala stavebný dozor, sa taktiež obáva, že pri výstavbe neboli dodržané technologické postupy. „Stavebné práce boli realizované pravdepodobne v nevhodnom klimatickom období a neboli použité vhodné stavebné materiály,“ povedal župan.

Vizuálne sa županovi nepozdáva asfaltový betón použitý na vozovke, preto požiadal o vykonanie laboratórnych skúšok a ich výsledky analyzujú. Ministerstvo dopravy, ktoré je priamym účastníkom kolaudačného konania, je o danom stave podľa Viskupiča informované a župa bude žiadať, aby všetky nedostatky boli odstránené. „Do našej správy preberieme len také úseky, ktoré budú vo vyhovujúcom technickom stave. Problémy, na ktoré sme upozornili, však neboli odstránené, resp. neevidujeme informáciu o odstránení týchto závad a neboli sme ani prizvaní na opätovné kolaudačné konanie,“ vraví Viskupič.

„Neprevzatie objektov patriacich TTSK z dôvodu výhrad TTSK v rámci kolaudačného konania (konania o predčasnom užívaní) nemá vplyv na otvorenie jednotlivých úsekov R7. Nižšie uvedené objekty sú v súčasnosti v predčasnom užívaní a ku kolaudácii musí zhotoviteľ D4R7 odstrániť všetky vady a nedorobky, ktoré kolaudácii bránia,“ vyjadrila sa Karolína Ducká z ministerstva dopravy s tým, že v prípade, ak koncesionár nedosiahne v rámci celého projektu D4R7 kolaudačné rozhodnutia v zmysle Koncesnej zmluvy pre všetky stavebné objekty, v rámci jednotlivých samostatných úsekov, nebude mu priznaná plná platba za dostupnosť, ktorá by mu inak prináležala. „Koncesionár je týmto finančne dotknutý, pretože sa mu platba za dostupnosť kráti, a teda štát koncesionárovi nezaplatí toľko, koľko by mu inak zaplatiť mal,“ dodala.

Ako je na tom Bratislavská župa

Šoféri, čakáte zrejme márne. Ešte minimálne tri roky! Tvrdí to, podľa bratislavského mestského a župného poslanca Jána Buocika, Národná diaľničná poločnosť. Ako dodáva, v jej dokumentoch sa konštatuje, že zjazd z D1 na D4 v smere od Trnavy na Jarovce nebude hotový skôr ako v roku 2023. Celá doprava od Trnavy, ktorá mohla v smere do Maďarska, Rakúska a Česka obísť Bratislavu, bude teda aj naďalej jazdiť po starom obchvate, cez Prístavný most a Petržalku. „Štát sa zaviazal, že ukončenie výstavby je naplánované v apríli 2020.

Teda za tri mesiace,“ rozhorčuje sa Buocik. Účelom obchvatu D4 a rýchlostnej cesty R7 za 1,9 miliardy € bolo odbremenenie Bratislavy od tranzitnej dopravy. „Bratislavský samosprávny kraj zatiaľ nebol oslovený na prebratie stavebných objektov stavby D4/R7 v súvislosti s cestami II. a III. triedy v našom vlastníctve,“ vyjadrila sa hovorkyňa BSK Lucia Forman. Na stavbu obchvatu sa však podľa analýzy ministerstva dopravy vozil zakázaný materiál z rôznych skládok. Podľa výsledkov sa našli v násypoch toxické látky ako arzén, baryt či fenoly.