Redakcia Nový Čas

Na zlej finančnej situácii sa podpísali škrty za posledné dva roky, ale aj energetická kríza. Otvorene hovoria o tom, že ak nedostanú viac peňazí, 17. novembra zatvoria svoje brány, a to bez náhrady výučby online formou. Čo im odkazuje vláda a ako hodnotia situáciu samotní študenti?

Po lekároch, ktorí pre nízke mzdy hrozia výpoveďami, hrozí katastrofický scenár aj na pôde vysokých škôl. Tie tvrdia, že sú na pokraji kolapsu. „V ostatných rokoch už nie je možné hovoriť o ich rozvoji, no dnes ani o ich dôstojnom prežití, či prežití vôbec. Vzhľadom na predchádzajúce škrty v rozpočte verejných vysokých škôl v rokoch 2021, 2022 a plánovaný pokles v roku 2023 v úhrne o 72 mil. eur nie je možné zabezpečiť základný chod verejných vysokých škôl,“ píše sa vo vyjadrení Slovenskej rektorskej konferencie s tým, že vládu žiadajú, aby sa ich financovanie dostalo minimálne na úroveň roka 2020.

Zároveň požadujú, aby im vláda kompenzovala výpadky spôsobené bezprecedentnou energetickou krízou. „Ak nedôjde k naplneniu týchto požiadaviek, vysoké školy od 17. novembra 2022 zatvoria svoje brány,“ dodávajú s plnou vážnosťou rektori VŠ.

Čo komplikuje situáciu?

Situáciu sťažuje aj fakt, že uvoľnenú stoličku po bývalom ministrovi Branislavovi Gröhlingovi zatiaľ nikto neobsadil. Premiér Eduard Heger, ktorý je dočasne poverený riadením rezortu, dal síce prísľub, že sa bude situáciou zaoberať, ale má to háčik. „Stane sa to však až po vymenovaní nového ministra či ministerky školstva,“ píše na stránke SRK s tým, že sú pripravení sadnúť si s členmi vlády za jeden okrúhly stôl. Ministerstvo školstva tvrdí, že na rezort financií zaslalo žiadosť o rozpočtové opatrenie opätovne v auguste s aktualizáciou cien k danému dátumu a s Matovičovým rezortom vraj komunikujú na dennej báze.

To, či vôbec, resp. koľko vlastne univerzity dostanú, zatiaľ nie je jasné. „Ministerstvo financií sa zaoberá aj žiadosťou o finančnú pomoc pre vysoké školy z dôvodu nárastu cien energií. Kompenzácie za vyššie ceny energií bude zároveň vláda riešiť komplexne na úrovni obyvateľov, podnikateľov aj verejnej správy,“ uviedli z rezortu financií.

Čo by to znamenalo pre študentov?

Po dvoch rokoch zväčša dištančného vyučovania by táto správa opäť negatívne zasiahla do vzdelávania študentov. Dekan Právnickej fakulty Eduard Burda však tvrdí, že inak konať nemôžu. „Situácia je neúnosná, napríklad naša fakulta na prelome rokov nebude mať už ani na výplaty.“ Ako pre Nový Čas doplnil rektor Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka Jozef Habánik, aj preto pôjde o úplné zatvorenie bez online vyučovania. „Prestane sa úplne učiť, my chceme učiť prezenčne. Tak je prijaté uznesenie, bolo prijaté jednomyseľne všetkými univerzitami,“ skonštatoval.

Ako bude vyzerať zimný semester a či a za akých podmienok by napríklad končiace ročníky mohli dokončiť štúdium v tomto akademickom roku, je zatiaľ vo hviezdach. „Na túto tému ešte rozsiahlejšia diskusia nebola, pretože stále dúfame, že sa dohodneme. Ak budeme vidieť, že tieto rozhovory sa nevyvíjajú pozitívne, tak dáme všetkým vedieť, čo to bude znamenať pre nás, ale aj pre študentov,“ uzavrel Habánik.

Bývalý minister školstva Gröhling hovorí, že po dvoch rokoch pandémie považuje zatváranie vysokých škôl za neprijateľné. „Šetriť na energiách tak, že uškodíme študentom? Štát by pritom ušetril len minimum, ale všetko by zaplatili domácnosti: tam by sa kúrilo a bežali by notebooky. Toto si rodiny nemôžu dovoliť. O tomto vieme už od januára a 8 mesiacov žiadame o financie na energie pre školy. Pre vysoké školy je to 20 miliónov,“ dodal.

Študenti: Čo hovoríte na predčasné ukončenie semestra?

Dúfam, že sa nič nestane

Natália Stratilová, 1. ročník, FiF UK, Bratislava

- Na vysoké školy sme sa dostali s úmyslom sebarozvoja a makania na sebe a teraz by nám to všetkým zobrali len tak? Je to veľký regres pre školstvo a dúfam, že nič také sa nestane.

Hlavne, že vláda deklarovala, že školstvo je dôležité

Kristián Noskovič, 3. ročník, FMK UCM v Trnave

- Dúfam, že by som prerušiť štúdium nemusel. Som v bakalárskom ročníku a potrebujem chodiť do školy. Už som sa do školy tešil, pretože je to príjemná rutina. Školy by mali ostať otvorené, vláda deklarovala, že rezorty školstva a zdravotníctva sú pre nich najdôležitejšie. Tak dúfam že sa opäť školy nezatvoria.

Diana Leová (23), 5. ročník, UPJŠ, Košice

- Ak by sme teraz znovu nemohli študovať kvôli energiám, kvôli tomu, že univerzity nemajú peniaze, bolo by to pre nás študentov nesmierne demotivujúce. Mnohí boli od začiatku štúdia doma, až teraz prišli do tried a na vyučovanie a teraz by im znovu hrozilo, že nebudú študovať, to mi pripadá ako obrovské zlyhanie.

Mám reálne obavy, ako dokončím školu

Viktória Revajová, 5. ročník, FMK UCM v Trnave

- Verím, že žiadneho študenta, táto správa nepotešila. Mám pred sebou posledný ročník, čaká ma písanie diplomovej práce a štátnice. Mám reálne obavy, ako dokončím školu, keď sa v novembri zatvorí. Chápem však kroky univerzít, pretože školstvo je podfinancované a navyše teraz čelíme extrémnemu rastu cien. Očakávam, že vláda a parlament spravia potrebné kroky a školy sa nezatvoria.

Je to kritické rozhodnutie

Matej Hank (19), 1. ročník, FiF UK, Bratislava

- Myslím, že uzavretie vysokých škôl nebude prospešné ani pre žiakov, ani pre učiteľov. Je to kritické rozhodnutie, no zároveň rozumiem aj rektorom, ktorí potrebujú peniaze na vyčíslenie energií. Osobne si myslím, že vysoké školy sa na dlhú dobu nezatvoria.

Neviem si predstaviť, ako chce takto krajina pokračovať

Adam Kysler, 5. ročník, FMK UCM v Trnave

- Osobne dúfam a verím, že na poslednú chvíľu k dohode dôjde a školy budú naďalej fungovať. V najhoršom prípade opäť dištančne. Neviem si však predstaviť, ako chce naše školstvo a zároveň krajina ďalej pokračovať a hlavne napredovať, ak nie sme schopní dofinancovať základné režijné náklady.

Problémy pre energie! Univerzity nemajú dostatok financií: Zrušia vysoké školy výučbu?