Redakcia Nový Čas

Aj keď to bolo náročné, podarilo sa im týchto operencov rozmnožiť aj v zajatí. S akými úskaliami museli bojovať? S myšlienkou začať chovať tetrovy sa dvaja nadšenci pohrávali od roku 2010. Na Štefanovom dvore si postavili voliéry a pustili sa do niečoho, čomu ostatní odborníci neverili.

Štefan a Miro chovajú netradičných domácich miláčikov: V čase rozmnožovania z nich majú strach

„Aj keď to bolo náročné, podarilo sa nám odchovať i rozmnožiť tetrovy hlucháne v zajatí,” hovorí Štefan. Podľa jeho slov je ich chov zložitý od vytvorenia vhodných podmienok až po kŕmenie. „Vo voľnej prírode sa živia bobuľovitými plodmi, mladými končekmi ihličnatých stromov, no pochutnajú si aj na mraveniskách. My sme ich teda kŕmili tým istým,” hovorí Andrejčík. Opisuje, že tetrovy majú povahu ako iné kurovité vtáky.

Sú pomerne plaché, no v čase rozmnožovania sú až nadmieru agresívne. „Samca som si v tomto období dovolil kŕmiť len lopatou,” dodáva s úsmevom s tým, že netrvalo dlho a chovnú stanicu začali navštevovať aj miestni školáci. Snom chovateľov však je vypustiť operence do voľnej prírody. „Napríklad do lesov v okolí Sniny,“ uzavrel Andrejčík a dodal, že úplne od nuly založená populácia hlucháňa je napríklad v Škótsku.