Redakcia Nový Čas

Takýto smutný obraz sa naskytne každému, kto dnes zablúdi do kedysi známych kúpeľov Korytnica pri Ružomberku. Ich história sa začala písať ešte v polovici 16. storočia, no zdá sa, že ich sláve nadobro odzvonilo. Chátrajú už desať rokov a z kedysi slávnych kúpeľov sú dnes kúpele duchov.

Korytnické kúpele patrili koncom 19. storočia medzi najvýznamnejšie na Slovensku. Disponovali kapacitou 400 lôžok a minerálnou vodou, ktorú nám závideli v širokom okolí. Svojím zložením je totiž porovnateľná s vodou v takých kúpeľoch, ako sú Karlove Vary v Česku, Monte Catini v Taliansku, Bath v Anglicku či Vichy vo Francúzsku. Kým spomínané majú svoje meno, tie naše smerujú do zabudnutia.

Sprievodcu spustnutými kúpeľmi nám robí starosta neďalekej obce Liptovská Osada, kam Korytnica ako jej miestna časť patrí. Budovy i pozemky kúpeľov sú už roky na predaj, obec však na kúpu financie nemá. „Snažíme sa postarať aspoň o pamätník SNP a niekoľko pamiatok, ktoré pripomínajú zašlú slávu kúpeľov,“ hovorí Róbert Kuzma.

„Prežil som v nich kus detstva, pretože moja mama v nich pracovala od svojich osemnástich rokov až do dôchodku ako zdravotná sestra,“ vraví. „Ako dieťa som obdivoval v kúpeľnom jazierku pstruhy, žabu na prameni ako z rozprávky a malú sovu, ktorá nebojácne sedávala na samoraste s kúpeľným značením. Plachosť stratil aj hlucháň a medvede tam boli ako doma...“

Chodníky, po ktorých sa kedysi spokojne prechádzali kúpeľní hostia vychutnávajúc si pokoj a prírodu, sú zarastené na nepoznanie. Kúpeľné domy, kde sa ročne liečili tisícky pacientov, zívajú prázdnotou. Na väčšine z nich sú nalepené oznamy, že ide o súkromný majetok a vstup do nich je zakázaný.

Nájdu sa však aj také, ktoré oznam nemajú, dvere sú otvorené a keď nazrieme dnu, prepadnú nás obavy, či spoza rohu nevykukne nejaká príšera. Neporiadok, potuchlina, rozhádzané a dolámané zvyšky nábytku, dochádzkové lístky, fľaše po alkohole, ale aj obaly z platní zo sedemdesiatych rokov a staré rádio...

Aj liečivé pramene s minerálnymi vodami majú priškrtený kohútik. Z ôsmich (Vojtech I., Vojtech II., Klement, Žofia, Svätozár, Ľudovít, Viera a Jozef) je dostupný verejnosti len jeden. Meno Jozef dostal po rakúsko-uhorskom panovníkovi Františkovi Jozefovi I., ktorý počas svojej obhliadky Liptova pobudol krátky čas aj v Korytnici. Trpký úsmev na perách vyvoláva oznam na zamknutých dverách prameňa Vojtech, kde je napísané, aby návštevníci pri odbere vody uprednostnili kúpeľných hostí.

Vďaka liečivej vode sa v Korytnici z času na čas objaví nejaká živá duša s plastovými fľašami, aby si ich naplnila. Ľudia z okolia totiž nedajú na vodu dopustiť. Liečia sa ňou choroby žalúdka, dvanástnika, vredové choroby, stavy po operáciách tenkého a hrubého čreva, pečeň, žlčník, žlčové cesty, ochorenia látkovej výmeny ako cukrovka, málokrvnosť.

O kvalite a jedinečnosti korytnickej minerálnej vody sa vedelo už v roku 1873, keď na svetovej výstave vo Viedni získala jednu zlatú a dve strieborné medaily. Ďalšie potom v talianskom Trieste a v Budapešti. V roku 1904 ju ako jedinú európsku minerálnu vodu ocenili aj na svetovej výstave v USA - Saint Louis. Rok 1873 bol aj rokom, keď možno po prvý raz hovoriť o plničke minerálnej vody do fliaš. A tento biznis funguje v Korytnici už ako jediný dodnes.

Kúpele zažívajú azda jedno z najsmutnejších období svojej slávy. Chátrajúce budovy učupené v doline pod horským masívom Prašivá v Národnom parku Nízke Tatry akoby predznamenávali ich totálny zánik. Ich úpadok odštartovala ešte v roku 1995 privatizácia. Kúpele s kapacitou 230 lôžok v letnej sezóne sa postupne čoraz viac zadlžovali, až sa nakoniec v roku 2001 ocitli v konkurze. „Ich hodnota bola v tom čase podľa auditu 42 mil. korún (1 394 145 €),“ hovorí Ján Lešták, ktorý bol správcom kúpeľov takmer 30 rokov. „Život v Korytnici sa nadobro zastavil 31. októbra 2002, keď po kúpeľných hosťoch prepustili aj posledných šesťdesiat zamestnancov.“

Kúpeľné budovy aj pozemky prešli do rúk súkromnej firmy a tá kúpele ponúka už niekoľko rokov na predaj ako súbor nehnuteľností. Problémom je, že ich pôvodná cena od konkurzu vzrástla o viac ako 100 %. Na internete sa areál kúpeľov Korytnica ponúka na predaj za 3 mil. eur. Tomu, že by sa našiel kupec, neverí azda nikto. „Človek, ktorý by objekt kúpil, by musel budovy zrejme zbúrať a postaviť nanovo,“ hovorí bývalý správca. „Je to obrovská škoda, že kúpele takto skončili, pretože ľudia tam nachádzali balzam na zdravie i na dušu.“

To, že sa pacienti radi do kúpeľov vracali, potvrdila aj starostova mama. „Mali sme veľa pacientov z Čiech, najmä z Prahy. Niektorí prišli aj trinásťkrát po sebe,“ hovorí pani Kuzmová. „Chodili k nám ľudia hlavne za oddychom, nie za zábavou. Živá hudba hrávala v stredu a sobotu, premietali sa filmy, organizovali rôzne estrádne programy,“ hovorí bývalá zdravotná sestra.

A ako to už v kúpeľoch chodí, aj v Korytnici vznikali kúpeľné lásky. „Pacienti museli dodržiavať kúpeľný poriadok, dokonca sme ich chodievali po večierke o 22. hodine aj kontrolovať. Kto viackrát nebol na izbe, tak bol prepustený domov z disciplinárnych dôvodov a už kúpele viac nedostal. Ale lásky boli,“ smeje sa pani Kuzmová. „Nám už bolo jasné, medzi kým to iskrí. Občas sme ich pozorovali z okna. Niektoré páriky sa tam stretávali každý rok.“

Neodmysliteľnou súčasťou kúpeľov bol aj vláčik, ktorý vozil kúpeľných hostí do Ružomberka a späť... V lete mal otvorené vagóny a bola to skutočne atrakcia a spestrenie. Úzkorozchodnú železnicu, ktorá premávala na trase Ružomberok - Korytnica a bola dlhá 23,5 kilometra, začali stavať ešte v roku 1905. Do prevádzky ju spustili 5. júna 1908. V období povstania však časť trate zničili nemeckí vojaci a do vzduchu vyhodili aj železničný most. Železničku obnovili v roku 1945.

Tak ako dnes Korytnica vytŕča svojou úbohosťou, tak má bohatú históriu. Už v minulosti bola vyhľadávaným letoviskom šľachty a mešťanov. Prvý historický údaj o území pochádza z roku 1233 v darovacej listine kráľa Ondreja II., kde sa spomína ako Medokýšska dolina. Dnešný názov dostala v roku 1355 podľa tvaru údolia. V 14. storočí stáli pri korytnických kyselkách zruby pre valachov a dom pre panského dozorcu. V roku 1541 minerálnu vodu už predpisoval felčiar Gregor Schwalb z Partizánskej Ľupče. Gróf Štefan Illeházy, majiteľ likavského panstva, dal koncom 16. storočia pri prameňoch postaviť krytý bazén a veľký drevený dom pre hostí.

V roku 1853 vykonalo kolégium lekárov vo Viedni odbornú analýzu minerálnych prameňov. Kúpele začali prekvitať a v roku 1862 tam už stálo 12 kúpeľných domov, niekoľko súkromných víl, kúpeľný dom a reštaurácia. V kúpeľoch sa za tie roky vystriedali viacerí majitelia, v roku 1939 sa stal ich vlastníkom štát, a to až do roku 1995.

Zašlá sláva Korytnice: Obľúbené kúpele sa menia na dom duchov!

Vyberáme pre Vás niečo viac

Pred 50 rokmi sa objavila vo Francúzsku, teraz ničí vinohrady! Čím je táto cikáda nebezpečná?

Máte hlad? Pripravte si dokonalé gnocchi s hubovou omáčkou a teľacím karé

Šýlový, ale útulný: Tento byt na 48 m2 je dôkazom, že menej je viac

Predsieň bez botníka? Štýlové nápady, ako uložiť topánky inak

Objavili ste na ZELENINE biele MUŠKY? Nezúfajte, takto si s nimi PORADÍTE!

Zabudnite na luster: Toto sú trendy v osvetlení, ktoré váš byt zmenia

Poznáte čubricu? Zíde sa vám aj pri grilovačke. Vyskúšajte balkánske kebabče!

Test I Hyundai Inster Comfort: Ponúkne rozumný základ

Dnes zaujalo

Nová kuchyňa pred narodením bábätka: Jakub Jablonský zvolil farbu, fanúšikovia sú zhrození!

TRAGÉDIA otriasla Spišom: Paťa († 24) s dcérkou († 4) prechádzali cez cestu, zmietlo ich auto!

Trojnásobná mamička Bibiána Bardy ukázala FOTO v plavkách: Môže TAKTO vyzerať?!

Ivana Gáborík konečne ukázala svoje dievčatá: Pozrite na tie ich roztomilé úsmevy! FOTO