Redakcia Nový Čas

Na obrovskej, dva týždne trvajúcej konferencii v Paríži v sobotu konečne odklepli záväzný dokument, ktorý má zmierniť globálne otepľovanie a vyčíňanie extrémov počasia. Tisícky ľudí proti dohode protestovali, lebo ju považujú za príliš miernu. Odborníci sú však spokojní.

Globálne otepľovanie pod 1,5 stupňa Celzia a vyše 90 miliárd eur ročne pre rozvojové krajiny. To sú základné body, na ktorých sa zhodli zástupcovia 196 krajín na klimatickej konferencii v Paríži. Tá má od roku 2020 nahradiť Kjótsky protokol, ktorý odmietli odsúhlasiť USA, Čína či India, ktoré najviac znečisťujú životné prostredie. S novými pravidlami už súhlasia. Minister zahraničných vecí Francúzska Laurent Fabius dokument označil za ambiciózny a najlepší možný kompromis, ktorý bude právne záväzný. <strong>„Znižovanie emisií skleníkových plynov sa stáva vecou všetkých,“</strong> uviedol. Dôveru medzi krajinami má zaistiť vyššia prehľadnosť a stretnutie každých päť rokov o dosiahnutých výsledkoch. Dohoda bude mať vplyv aj na Slovensko.

Minister životného prostredia Peter Žiga povedal, že sa jednoducho musela prijať a dobrým základom bolo, že s ňou súhlasia aj najväčší znečisťovatelia. V uliciach Paríža sa však zhromaždili tisícky ľudí, ktorí dokument považujú za slabý. Zástupcovia ekologickej organizácie Greenpeace ho však čiastočne ocenili. <strong>„Táto dohoda posiela fosílne palivá do histórie,“</strong> skonštatovali.

 minimálne 91 miliárd eur ročne poskytnú vyspelé štáty rozvojovým krajinám

 vytvorenie mechanizmu na riešenie finančných strát krajín, ktoré čelia vplyvnom extrémneho počasia

 zníženie emisií skleníkových plynov

 každých 5 rokov spoločné hodnotenie dosiahnutých výsledkov

 na dosiahnutie priaznivých výsledkov bude nutné vyradiť fosílne palivá (ropa, zemný plyn), presný dátum však dohoda neuvádza