Redakcia Nový Čas

Násilnosti v izraelsko-libanonskom pohraničí vypukli po 7. októbri, keď sa začala vojna v Pásme Gazy medzi Izraelom a palestínskym militantným hnutím Hamas. Odvtedy sa v oblasti navzájom ostreľujú izraelské sily a militanti z libanonského hnutia Hizballáh, ktoré má podporu Iránu a je spriaznené s Hamasom.

V správe IOM sa uvádza, že v dôsledku eskalácie bolo v Libanone vysídlených už 76.018 ľudí, <strong>najmä z oblastí na juhu krajiny</strong> hraničiacich s Izraelom. Približne 80 percent z vysídlených Libanončanov sa podľa správy ubytovalo u svojich blízkych a iba dve percentá umiestnili do 14 núdzových prístreškov na juhu krajiny, predovšetkým v pobrežnom meste Súr a v regióne Hásibajjá. Zvyšok si prenajal byty alebo sa presťahovali do domov do oblastí ďalej od hraníc.

<strong>Podľa AFP si cezhraničné ostreľovanie vyžiadalo v Libanone dosiaľ 175 obetí vrátane 129 militantov z Hizballáhu a vyše 20 civilistov vrátane troch novinárov</strong>. Na severe Izraela zahynulo podľa tamojších úradov deväť vojakov a piati civilisti.

Hizballáh, ktorý takmer denne napáda izraelských vojakov umiestnených v pohraničí, tieto útoky odôvodňuje podporou palestínskeho Hamasu v Pásme Gazy. Napätie sa ešte viac vystupňovalo po utorkovom útoku na obytnú budovu v južnej časti libanonského hlavného mesta Bejrút, pri ktorom zahynul zástupca šéfa Hamasu Sálih Árúrí.

Vodca Hizballáhu Hasan Nasralláh varoval Izrael, ktorému je pripisovaná zodpovednosť za útok v Bejrúte, aby nerozpútal vojnu s Libanonom. Zároveň prisľúbil, že atentát na Árúrího nebude nepotrestaný.

V Libanone skončilo 76.000 ľudí bez strechy nad hlavou: Čo sa v krajine deje?