Redakcia Nový Čas

<a href="https://www.nature.com/articles/s41586-023-05834-x.epdf?sharing_token=1ruJUSZEu00n-gZgOH_y49RgN0jAjWel9jnR3ZoTv0P2QNIdnRBw0p-w-ZOtrBhVMNBqbiLPzKJaBqc95BhPg5kGC262OaAWnMPn-G0s1dAkFgmGxxCBnAUhxJ_rsWCABpQj6olYdK1XSlcW_07Xgo6Hy914m2nxoifDvky9zU2jlMyyOIbuiq8FSXP9LLyxFrkZvqaEkrk_FPOKYonZsy1TnqAsAz7PW0PQBDnnsGw%3D&tracking_referrer=edition.cnn.com">Ako sa uvádza v článku,</a> táto práca poskytuje poznatky, ktoré by mohli uľahčiť neplodnosť spôsobenú poruchami pohlavných chromozómov alebo autozómov, a otvára možnosť obojstrannej reprodukcie. Ešte zaujímavejšia je skutočnosť, že tieto mláďatá nielenže prežili do dospelosti, ale dokázali sa aj sami stať rodičmi.

V oznámení sa objasňuje, že cesta k vytvoreniu dvojnásobných otcov hlodavcov sa začala reprogramovaním kožných buniek myších samcov na indukované pluripotentné kmeňové bunky (iPS). Prostredníctvom zložitého procesu sa pohlavné chromozómy XY v bunkách transformovali na chromozómy XX. Informoval o tom portál Interesting Engeneering.

Následne boli bunky pestované v organoide vytvorenom tak, aby imitoval prostredie myšieho vaječníka. Následne sa na oplodnenie použili spermie myších samcov a zo 630 embryí implantovaných do náhradných matiek sa úspešne narodilo sedem myších mláďat. Vedúci výskumník Katsuhiko Hayashi pre The Guardian povedal: &quot;Trik tohto, najväčší trik, je duplikácia chromozómu X. Naozaj sme sa snažili vytvoriť systém na duplikáciu chromozómu X.&quot;

Vedci v štúdii napísali, že rozlíšenie analýz DNA-seq v tomto výskume nebolo dostatočné na odhalenie bodových mutácií. To znamená, že pre budúci výskum a použitie tejto metódy bude potrebné dôkladnejšie vyhodnotenie jej účinku. Tím sa v súčasnosti snaží využiť kožné bunky ľudských mužov na tvorbu vajíčok. &quot;Očakáva sa, že aplikácia na ľudí si vyžiada dlhý čas, možno 10 rokov alebo viac. Aj keď sa aplikuje, nikdy nevieme, či sú vajíčka dostatočne bezpečné na to, aby sa z nich narodilo (dieťa),&quot; povedal Hayashi.

Podľa štúdie uverejnenej pred niekoľkými dňami dáva nádej nový experiment. Uskutočnil sa na myšiach a využil iný prístup k tvorbe vajíčok pri IVF. Výskumníci začali proces s darcovským vajíčkom, odstránili jeho jadro a potom doň preniesli jadro z bunky myšej kože. Tento kľúčový krok, ktorý zabezpečuje, že vajíčko po oplodnení spermiou obsahuje polovicu chromozómov od každého rodiča, je zásluhou vajíčka, ktoré je kultivované takým spôsobom, že polovicu svojich chromozómov prirodzene odhodí. &quot;Ak sa táto technológia stane v budúcnosti klinicky životaschopnou, má potenciál revolučne zmeniť IVF a poskytnúť nádej mnohým neplodným pacientom, ktorí prišli o gaméty v dôsledku choroby,&quot; uviedol Aleksei Mikhalchenko, prvý autor štúdie, ako poznamenal <a href="https://www.theguardian.com/society/2024/mar/08/scientists-closer-making-ivf-eggs-skin-cells">The Guardian</a>.

Pozoruhodný objav vedcov: Dva samci spolu splodili mláďatá! Čo to znamená pre ľudstvo?