Redakcia Nový Čas

Priniesol prvý súbor údajov o spracovaní kovov. TASR o tom informovala hovorkyňa Slovenskej akadémie vied (SAV) Monika Tináková. &quot;Medzi najzaujímavejšie a prekvapujúce objavy patrí identifikácia čerstvo spracovanej medi, pravdepodobne získanej z neďalekej Východnej púšte alebo Sinajského polostrova, datovanej predovšetkým do obdobia začiatku Novej ríše, a teda polovice druhého tisícročia pred Kristom,&quot; uviedol egyptológ slovenského pôvodu Martin Odler z Newcastle University. Ako podotkol, štúdia identifikuje Tell el-Retábí ako jednu z lokalít, kde sa novo vyťažená meď dostávala do Nílskeho údolia.

Výskumný tím, ktorého súčasťou sú aj vedci z Ústavu orientalistiky SAV, tiež podľa Tinákovej identifikoval fragment medeného ingotu, jeden zo zopár ingotov známych z celej histórie starovekého Egypta. Okrem toho bola podľa nej analyzovaná unikátna strieborná ihlica z obdobia Novej ríše, ktorá obsahovala sedem percent olova. Poznamenala, že je to zloženie doposiaľ neznáme spomedzi egyptských strieborných artefaktov.

&quot;Výskum predstavuje prvú systematickú štúdiu metalurgie sídlisk z včasnej doby železnej v Egypte na prelome druhého a prvého tisícročia pred Kristom, pričom odhaľuje pokračovanie výroby cínového bronzu, hlavného materiálu z neskorej doby bronzovej, ako aj použitie neobvyklých zliatin medi s olovom, ktoré sa v Egypte zriedka zachovávajú,&quot; vysvetlili orientalisti SAV.

Tinákova dodala, že štúdia analyzovala 31 vzoriek kovových artefaktov a zvyškov produkcie medi pomocou prenosnej röntgenovej fluorescenčnej spektrometrie na začistených rezoch cez vzorky a metalografickej mikroskopie na identifikáciu špecifických kovových fáz. Vyšla podľa nej v prestížnom časopise Egypt and the Levant.

Vedci zo SAV preskúmali nálezisko v Egypte: Prekvapujúce objavy!