Redakcia Nový Čas

Aj keď sa <a href="https://www.instagram.com/kobulsky/">Laci Kobulský </a>nikdy nevenoval kiteboardingu (kitesurfingu) súťažne, má za sebou sponzorov, ktorý ho v športe podporujú. Okrem jazdenia sa venuje aj natáčaniu videí a foteniu, vďaka ktorému si zážitky z ciest zvečňuje hneď z prvej ruky. Napriek tomu, že kitesurfovať sa dá aj na Slovensku, viac si pocit slobody na doske vychutná na slnečných plážach exotických krajín. Konkurenciu s ostatnými jazdcami nevníma, práve naopak, žijú si ako veľká rodina, v rámci ktorej vznikli aj pekné priateľské vzťahy. Jeho zážitky z ciest môžete sledovať na Instagrame <a href="https://www.instagram.com/kobulsky/" rel="noopener noreferrer" target="_blank">@kobulsky</a>.

Prešovčan Laci žije sen mnohých mladých ľudí: Cestuje hore-dole po svete a pritom zarába!

Kitesurfing nie je na Slovensku veľmi známy šport. Kedy si sa k nemu dostal a pri akej príležitosti?

Nie je ani úplne neznámy. Venuje sa mu čoraz viac ľudí a na našich priehradách alebo na Dunaji nájdete kiterov počas každého veterného dňa, dokonca aj v zime! Ja som sa k nemu dostal cez windsurfing, ktorý ma naučil môj otec na Domaši. Počas vysokej školy som mal ako letnú brigádu vyučovanie windsurfingu v Grécku a po niekoľkých rokoch som skúsil aj kiteboarding, čo je veľmi podobný šport. Našiel som sa v ňom takmer okamžite, nakoľko je kiteboarding omnoho dynamickejší a ponúka viac možností na freestyle a rôzne triky.

<div id="videoad-1"> </div>Ako je možné, že sa chalan z Prešova stane profesionálnym kitesurferom? Bola to dlhá cesta?

Povedal by som, že dlhá a nečakaná! Na základnej škole som rozhodne nebol športovo nadané dieťa a myslím si, že práve to ma motivovalo dotiahnuť to čo najďalej. Je celkom irónia, že z chlapca, ktorý bol ako posledný vyberaný, keď sa hral futbal, je dnes profesionálny športovec. Išlo to nejak samo a nikdy som nič nesilil ani neplánoval. Počas vysokej školy som začal aktívne pretekať na snowboarde a následne aj na kite. Po škole som namiesto toho, aby som sa zamestnal niekde v meste pokračoval v cestovaní a s prácou spojenou s kiteboardingom. Postupne sa to nabaľovalo – najprv som tento šport vyučoval, neskôr som začal robiť kite videá a fotky, potom som začal písať kiteboardingový časopis a manažovať kite školu. Cestou ma oslovil môj terajší sponzor CrazyFly Kiteboarding, čo je firma ktorá vyrába kity aj dosky u nás na Slovensku v Nemšovej. Momentálne cestujem po svete za rôznymi zákazkami. Moji klienti sú buď jednotliví atléti alebo kite značky alebo školy. Do toho sa, samozrejme, snažím čo najviac jazdiť a zlepšovať svoju úroveň.

Čo si najviac užívaš na statuse profesionálneho športovca?

Keď som bol mladší, tak som vždy sníval o tom, že budem sponzorovaný jazdec a budem cestovať po svete. Ten pocit je fajn, ale trvá len chvíľku a človek si veľmi rýchlo zvykne na svoju životnú situáciu. Takže to nie je tak, že sa každé ráno zobudím a hovorím si „Wow, ďalší nový deň v koži profi jazdca“. Snažím sa stále hľadať nové výzvy a zdokonaľovať sa v rôznych smeroch. Ale aby som odpovedal priamo a nie ako politik, páči sa mi, že mám rôzne možnosti a otvorené dvere do sveta. Ak chcem niekde vycestovať, tak si viem zariadiť ubytovanie, prácu a podobne. Teraz som napríklad v nádhernej Keni v hoteli, ktorý by som si len ťažko vedel zaplatiť z vlastného vrecka. Som tu, ale na natáčaní s Českou PRO kiterkou Paulou Novotnou a hotel nám ponúkol zľavu.

Cestovanie hore-dole po svete je nákladné, financuješ si ho aj sám?

Tak určite je cestovanie nákladné a vo väčšine prípadov sú cestovné náklady zahrnuté do mojej mzdy. Ako som spomenul, živím sa hlavne robením foto, video a následného marketingu takže, ak si ma niekto najme, tak mi musí preplatiť aj cestovné náklady. Nie je to nič nezvyčajné a vo svete športu je to bežná prax.

Opíš nám, ako vyzerá tvoj bežný deň?

Moja snaha je nemať bežný deň. Rutina je niečo, čoho sa v živote obávam, a aj preto som si vybral svoju cestu. Sú teda dni, keď som doma a relaxujem, inokedy som zamestnaný „office“ prácou na počítači. Ak som niekde mimo, buď natáčam alebo jazdím. Všetko závisí od počasia a človek v tejto „brandži“ sa musí naučiť byť flexibilný.

Čo všetko potrebuje človek na to, aby mohol začať s kitesurfingom? Je to nákladný šport?Kiteboarding určite nie je najlacnejšia aktivita, keď si vezmeme do úvahy, že mimo nákladov na samotnú dovolenku vám treba zhruba 500 eur na kiteboardingové lekcie. Koľko lekcií budete potrebovať je veľmi individuálne, vo väčšine prípadov ľudia začínajú jazdiť po 3-5 lekciách. Následne si treba zakúpiť výbavu, ktorej cena sa môže pohybovať kdekoľvek medzi 500 – 3000 eur v závislosti na kvalite a jej novosti. Inak je kiteboarding veľmi dostupný šport a vedel by som garantovať, že kitovať sa naučí doslova každý, kto si to zaumieni.

Je ľahšie naučiť sa kiteboardovať, ak má človek základy napríklad so snowboardovania?

Určite pomôže, ak máte skúsenosť s iným veterným športom, ako napríklad windsurfingom alebo jachtingom. No najviac vám pridá znalosť snowbaordingu a špeciálne wakeboardingu. Ak sa chystáte naučiť kitovať, určite skočte najprv na wake vlek a naučte sa jazdiť na obe nohy. No a pre mladých sú dostupné lacnejšie varianty, podobne ako ja, sa môžu zamestnať v nejakej kiteboardovej škole, kde sa ho môžu naučiť v rámci zamestnaneckých výhod.

Kde sú najlepšie podmienky pre tento šport?

Kiteboarding má veľmi špecifické požiadavky – stabilný vietor, peknú vodnú plochu a dobré počasie. Snáď žiadne miesto na svete nemá dobré podmienky počas celého roka, a tak musia kiteri doslova naháňať vietor počas celého roka tam, kde je práve dobrá sezóna. Najlepšie miesto, kde som bol ja je asi Brazília v jesenných mesiacoch. Mimo toho, že ponúka nádherné scenérie tak sú tam perfektné poveternostné podmienky fakt každý deň. Ak si na to ale človek zvykne, je potom veľmi ťažké uspokojiť sa s inými spotmi.

Môže ti spadnúť kite na hlavu a zraniť ťa?

Môj vlastný nie, ale niekoho iného určite áno. Treba si teda dávať pozor obzvlášť v oblastiach, kde sa učia študenti a naučiť sa pravidlá na vode a tie potom dodržiavať. Inak rád by som spomenul asi najčastejšiu otázku, ktorú dostávam – či ma šarkan dokáže odfuknúť. Odpoveď je nie. Ťah kitu si ovládam sám a ak idem vysoko, pustím ruky z baru, teda hrazdy a kite stratí väčšinu ťahu a pomaly spadne na vodu a z nej sa dá opäť odštartovať.

Takže si si nikdy pri kitesurfingu neublížil?

Snažím sa jazdiť opatrne a s rozumom. Dnes sa živím nielen jazdením, a tak keby som sa zranil, bol by to celkom škrt cez rozpočet. Freestyle určite opotrebováva kĺby z dlhodobého hľadiska, hlavne ramená a kolená. Mne sa vždy podarilo zraniť pri iných aktivitách, napríklad som mal roztrhnuté väzy z korčuľovania alebo zlomený prst pri wakeboardingu. Života ohrozujúcich situácií je v kiteboardingu pomerne málo.

Osoba a vzor, ktorý ma prilákal do tohto športu je Aaron Hadlow. Je to 6-násobný majster sveta a dá sa povedať že „otec“ moderného freestyle jazdenia. Bola pre mňa neuveriteľná česť natočiť mu <a href="https://vimeo.com/183125870" rel="noopener noreferrer" target="_blank">video </a>a ešte väčšia, keď si ma tohto roku najal na natáčanie jeho dokumentu. Po väčšinu roka teraz cestujeme spolu, film by mal vyjsť začiatkom budúceho roka a bude sa volať Aaron Hadlow: Twenty.

Je ľahké zviditeľniť sa v tomto športe?

Dostať sa na vrchol súťažnej scény je pomerne ťažké. Level je naozaj vysoko. Naopak začať s kiteboardingom cestovať a nejakým spôsobom sa etablovať, je ľahké. Značky dnes potrebujú veľa videí a fotiek, takže ak im viete ponúknuť kvalitný materiál, kde budete propagovať ich produkty, radi vás podporia. Nemôžete ale čakať, že dostanete niečo zadarmo len preto, že dobre jazdíte. Tak to naozaj nefunguje.

Čo by si chcel dosiahnuť v tomto športe?

Ako jazdec by som sa chcel zlepšiť v jazdení prekážok a spraviť poriadne video plné inovatívnych trikov, na ktoré by som čerpal inšpiráciu zo snowboardingu. Okrem toho by som rád natočil česko-slovenský dokument o kiteboardingu s najlepšími jazdcami, ktorý by vedel tento šport pekne prezentovať a motivovať ďalších ľudí.

Hmm, so snami je to tak, že akonáhle žijete svoj sen, stane sa z neho štandard. Myslím si, že je to podobne v celom živote. Ak si postavíte svoj dom snov, tak sa stane vaším štandardom a len ťažko by ste sa uspokojili s bytom v bytovke. Necítim sa ale, že som dosiahol svoj limit. Keby mi niekto pred 10 rokmi povedal, že budem robiť to, čo robím dnes, tak by som si povedal „super, paráda“, no dnes sú moje ciele niekde inde. Rád by som sa niekde usadil a našiel si stabilnejší príjem, samozrejme v spojitosti s kiteboardingom a cestovaním.