Redakcia Nový Čas

„V minulosti bežný hlodavec je totiž vplyvom ľudskej činnosti na pokraji vyhynutia,&quot; vysvetlila s tým, že sysle dnes patria medzi vzácne a prísne chránené druhy.

Sysle, ktoré sa v bratislavskej ZOO udomácňujú, pochádzajú z voľnej prírody. „V bojnickej ZOO prešli karanténou, po ktorej putovali do pripraveného sysľoviska,&quot; poznamenala hovorkyňa. Kým si sysle zvyknú na nové prostredie, prvé dva týždne ich budú v ZOO kŕmiť.

Po odstránení plota budú spásať trávy na lúke a hľadať si prirodzenú potravu, ktorou sú steblá tráv, rastliny a hmyz. Očakávajú, že sysle sa budú samovoľne presúvať a vytvoria kolónie v ďalších lokalitách. Ak pôjde všetko podľa plánu, už v júni by mali na svet priviesť prvé mláďatá.

„Aj v dnešnej dobe vo voľnej prírode počet sysľov ubúda, prevažne pre príliš intenzívne poľnohospodárstvo,“ vysvetľuje riaditeľ ZOO Bratislava Matej Dobšovič. Sysle sa vytrácajú z nížin, ktoré sú ich tradičným domovom. „Zoologické záhrady naprieč Európou sa preto zapájajú do programu na ich záchranu. Vytvárajú akýsi zásobník, z ktorého sa postupne čerpá tam, kde sa poľnohospodárske postupy stali k prírode šetrnejšími,&quot; dodáva Dobšovič.

Sysle sú drobné hlodavce s dĺžkou asi 20 centimetrov, ktoré si pazúrikmi vyhrabávajú nory v podzemí. Ich sfarbenie môže byť variabilné – od sivej až po hnedú. Majú dobrý zrak a čuch. „Práve v tomto čase nastalo ich aktívne obdobie, pretože až šesť mesiacov v roku, od októbra do marca, prežívajú v zimnom spánku. Syseľ je však výnimočný aj tým, že v lete dokáže pri nepriaznivých podmienkach upadnúť do letného spánku,&quot; uzavrela hovorkyňa ZOO.

V bratislavskej zoo pribudli noví obyvatelia prísne chráneného druhu: Zapája sa tak do programu na ochranu ich populácie!