Jaroslav z Trhovišťa trpí smrteľnou chorobou: Kedy som spozoroval prvé príznaky ALS

„Dohromady poznám na Slovensku a v Česku päť ľudí, ktorí tesne po vakcinácii ochoreli na ALS, a sú medzi nimi aj moji rovesníci (Jaroslav mal v čase ochorenia 32 rokov, pozn red.). Okrem mňa nikto z nich nehlásil svoj prípad kompetentným úradom, a teda Štátnemu ústavu na kontrolu liečiv,“ upozorňuje nevládny tridsiatnik.

„Ak by fakt, že ochoreli tesne po očkovaní, nahlásili ako možný vedľajší (nežiaduci) účinok a EMA (Európska agentúra pre lieky) by to uznala, bolo by možné to celé riešiť súdnou cestou, k čomu sa prikláňam. Takto to nemá význam. Farmaceutický gigant sa bude brániť, ako sa len dá, aby tvrdenie, že ich produkt mohol spôsobiť smrteľné ochorenie, na súde vyvrátil,“ pokračuje Jaroslav a dodáva, čo mu prezradila odborníčka.

„Moja neurologička mi medzi štyrmi očami povedala, že choroba by sa u mňa spustila aj bez očkovania o roky, teoreticky desaťročia neskôr a možno aj nikdy. Sám nie som s istotou presvedčený, či bolo príčinou mojej choroby očkovanie, no prikláňam sa k tomu,“ konštatuje mladý muž.

„Neviem, či to nazvať malým alebo veľkým zázrakom, no takmer rok sa u mňa choroba prejavovala len na ľavej ruke. Pravá ruka mi začala slabnúť v apríli 2022. Práve vtedy mi bola diagnóza ALS potvrdená už druhou špičkovou slovenskou nemocnicou (prvá potvrdila diagnózu v októbri 2021). ALS sa diagnostikuje v prvom rade vylúčením iných chorôb, ktoré sa na začiatku prejavujú podobne,“ vraví ďalej Jaroslav, ktorý ešte 16 mesiacov po tom, čo sa u neho prejavili prvé príznaky ALS, bicykloval či šoféroval.

„Choroba však ďalej postupovala, v januári 2023 sa vyšetrením potvrdilo, že napadla nohy, v marci toho istého roku som začal mať problémy s artikuláciou, následne nato s jedením a prehĺtaním. Doposiaľ jeden z najhorších momentov prišiel v novembri minulého roku, keď mi počas zavádzania PEG (perkutánnej endoskopickej gastrostómie) zlyhalo dýchanie a museli ma oživovať. Odvtedy som na umelej pľúcnej ventilácii a musela mi byť urobená tracheostómia. Od tohto zákroku nemôžem vydať ani hlások. Najhoršie mi je v noci, keď ma niečo bolí, potreboval by som zmeniť polohu, no musím čakať, keďže si neviem privolať pomoc,“ konštatuje mladý muž, ktorý vtedy strávil v nemocnici mesiac, z toho tri týždne na ARO.